手指麻木是什么病的前兆

?vaj?iarska konfederácia
Vlajka Znak
Národné motto: Unus pro omnibus, omnes pro uno (Jeden za v?etkych, v?etci za jedného)
?tátna hymna: Schweizerpsalm
Miestny názov
• dlhy	Schweizerische Eidgenossenschaft (nem.), Confédération suisse (fr.), Confederazione Svizzera (tal.), Confederaziun svizra (rom.), Confoederatio Helvetica (lat.)
• krátky	Schweiz, Suisse, Svizzera, Svizra
Hlavné mesto	?iadne (de iure) Bern (de facto) 46°57′ s.?. 7°27′ v.d.
Najv???ie mesto	Zürich
úradné jazyky	nem?ina, francúz?tina, talian?ina , rétoromán?ina 百度 大多数白酒企业都使用这种手段。
?tátne zriadenie prezident viceprezident	federácia Viola Amherd Karin Keller-Sutter
Vznik	1. august 1291
Susedia	Francúzsko, Nemecko, Lichten?tajnsko, Rakúsko, Taliansko
Rozloha  • celková  • voda (%)	41 285 km² (132.)   1 734 km² (4,2 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad (2018)  • s?ítanie (2024)  • hustota (2018)	8 508 898 (100.) 9 048 900 207/km² (68.)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2018 709 mld. $ (19.) 64 988 $ (9.)
Index ?udského rozvoja (2017)	0,944 (2.) – vysoky
Mena	?vaj?iarsky frank (CHF)
?asové pásmo  • Letny ?as	CET/SE? (UTC+1) CEST/LSE? + 1 (UTC+2)
Medzinárodny kód	CH
Medzinárodná poznávacia zna?ka	CH
Internetová doména	.ch
Smerové telefónne ?íslo	+41
Interaktívna mapa

?vaj?iarsko, oficiálne ?vaj?iarska konfederácia, je vnútrozemsky ?tát v západnej ?asti strednej Európy. Na juhu hrani?í s Talianskom, na západe s Francúzskom, na severe s Nemeckom a na vychode s Rakúskom a Lichten?tajnskom. ?vaj?iarsko je geograficky rozdelené medzi ?vaj?iarsku plo?inu, Alpy a Juru; Alpy zaberajú v???iu ?as? územia, zatia? ?o v???ina z 9 miliónov obyvate?ov krajiny je sústredená na plo?ine, kde sa nachádzajú najv???ie mestá a hospodárske centrá vrátane Zürichu, ?enevy a Bazileja.

?vaj?iarsko má korene v Starej ?vaj?iarskej konfederácii, ktorá vznikla v neskorom stredoveku po sérii vojenskych úspechov proti Rakúsku a Burgundsku; za zakladajúci dokument krajiny sa pova?uje Spolková listina z roku 1291. Nezávislos? ?vaj?iarska od Sv?tej rí?e rímskej bola formálne uznaná Vestfálskym mierom v roku 1648. ?vaj?iarsko od 16. storo?ia zachováva politiku ozbrojenej neutrality a od roku 1815 neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojenych národov vstúpilo a? v roku 2002, ale vedie aktívnu zahrani?nú politiku, ktorá zah?ňa ?astú ú?as? na budovaní mieru.

?vaj?iarsko je rodiskom ?erveného krí?a a sídli tu v???ina vyznamnych medzinárodnych in?titúcií vrátane WTO, WHO, ILO, FIFA a OSN. Je zakladajúcim ?lenom Európskeho zdru?enia vo?ného obchodu (EZVO), ale nie je sú?as?ou Európskej únie (Eú), Európskeho hospodárskeho priestoru ani eurozóny; zú?astňuje sa v?ak na jednotnom európskom trhu a schengenskom priestore. ?vaj?iarsko je federatívna republika zlo?ená z 26 kantónov, pri?om federálne orgány sídlia v Berne.

?vaj?iarsko je jednou z najrozvinutej?ích krajín sveta s najvy??ím nominálnym bohatstvom na dospelú osobu a ?smym najvy??ím hrubym domácim produktom (HDP) na obyvate?a. Od roku 2021 je na prvom mieste v indexe ?udského rozvoja a dosahuje vysoké vysledky aj vo viacerych medzinárodnych ukazovate?och vrátane hospodárskej konkurencieschopnosti a demokratickej správy vecí verejnych. Mestá ako Zürich, ?eneva a Bazilej patria k najvy??ím z h?adiska kvality ?ivota, hoci s jednymi z najvy??ích ?ivotnych nákladov.

Má ?tyri hlavné jazykové a kultúrne oblasti: nemecky, francúzsky, taliansky a roman?sky. Hoci v???ina ?vaj?iarov hovorí nemecky, národná identita je pomerne súdr?ná, preto?e má korene v spolo?nom historickom pozadí, spolo?nych hodnotách, ako je federalizmus a priama demokracia, a alpskej symbolike. ?vaj?iarska identita presahuje hranice jazyka, etnickej príslu?nosti a nábo?enstva, ?o vedie k tomu, ?e ?vaj?iarsko sa ozna?uje sk?r ako Willensnation ("národ v?le") ne? ako národny ?tát. Vzh?adom na jazykovú rozmanitos? je ?vaj?iarsko známe pod viacerymi rodnymi menami: Schweiz (nem?ina); Suisse (francúz?tina); Svizzera (talian?ina); a Svizra (rétoroman?ina). Na minciach a známkach sa namiesto hovorenych jazykov pou?íva latinsky názov Confoederatio Helvetica - ?asto skracovany na "Helvetia".

Názov a etymológia

Dlhé názvy pou?ívané vo francúz?tine, talian?ine a ?vaj?iarskej rétoromán?ine znamenajú doslova ?vaj?iarska konfederácia, zatia? ?o nemecky názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova ?vaj?iarske prísa?né spojenectvo. Conf?deratio Helvetica (doslova Helvétska konfederácia) je latinsky tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, pou?ívany popri niektorom zo ?tyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je pou?ívaná ako ?vaj?iarsky medzinárodny kód, kód motorovych vozidiel a ako internetová doména.

Pomenovanie ?tátu má základ v názve mesta aj kantónu Schwyz, ktory ako prvy získal nezávislos? a stal sa politickym jadrom krajiny. Názov pochádza pravdepodobne zo staronemeckého pomenovania ?suedan“ (vypa?ova?, kl?ova?). V antickom období bola krajina známa pod názvom Helvetia (pod?a kmeňa Helvétov).

Dejiny

Starovek a stredovek

Rímsky amfiteáter Augusta Raurica z roku 44 pred Kr. bol údajne prvou rímskou osadou na území ?vaj?iarska

V staroveku obyvali územie dne?ného ?vaj?iarska keltskí Helvéti, vychodnú ?as? Rétorománi, ktorí ju obyvajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V 1. storo?í bolo územie obsadené Rimanmi, ktorí vytvorili dve provincie (Helvétia, Raetia). V 5. storo?í územie dobyli germánski Allemani, západnú ?as? Burgundi. V 6. storo?í sa stáva územie sú?as?ou Franskej rí?e. Verdunskou zmluvou v roku 543 sa stalo sú?as?ou Nemecka.

V 13. storo?í oslobodzovacie snahy prejavili kantóny Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré v roku 1291 vytvorili obranny spolok. Polo?ili tak základy budúceho spolkového ?tátu (najstar?ej spolkovej republiky na svete). Nesk?r sa ako dátum vzniku starej federácie ur?il 1. august 1291 a tento dátum sa stal národnym sviatkom. Op?tovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v bitkách pri Sempachu (1386) a N?felse (1388). Federácia postupne dobyla ?al?ie územia Habsburgovcov: Aargau (1415) a Thurgau (1460), ktoré sa za?ali nazyva? Poddanské krajiny alebo aj Spolo?né panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: Oberwallis (za?iatok 15. storo?ia), St. Gallen (1454) a rétske spolky (1497/98).

V?aka ví?azstvám nad Karolom Smelym, burgundskym vojvodom, v rokoch 1476 – 1477 v bitkách pri Grandsone, Murtene a Nancy za?ala federácia novú expanziu. K ?vaj?iarsku sa pripojili: Unterwallis (1476), Freiburg a Solothurn (1481), Schaffhausen a Bazilej (1501) a Appenzell (1513). Táto federácia pretrvala po?as takmer celého 15. storo?ia (hoci Zürich bol vylú?eny z konfederácie v ?tyridsiatych rokoch 15. storo?ia pre územny spor) a viedla k vyznamnému rastu sily a bohatstva federácie, najm? v?aka úspechom ?vaj?iarskych ?oldnierov. Bazilejsky mier v roku 1499 znamenal definitívne odtrhnutie ?vaj?iarska od Nemecka.

Roku 1513 mala Stará konfederácia u? 13 ?lenov: Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zurich, Zug, Glarus, Bern, Freiburg, Solothurn, Bazilej, Schaffhausen a Appenzell. Tradi?ne sa zoznam ?vaj?iarskych kantónov usporadúva tak, ?e najsk?r sa uvádza práve tychto osem kantónov (tzv. Staré kantóny, mestské ?táty sa ?asom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovanych v zozname kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku 1481 v historickom poradí.

Novovek

Pam?tná listina revízie federálnej ústavy (1874)

V 16. storo?í sa roz?írilo reformné hnutie a nábo?enské vojny ekonomicky zoslabili krajinu. úspech reformácie vo ?vaj?iarsku, vedenej najm? Jánom Kalvínom a Ulrichom Zwinglim, viedol k ob?ianskej vojne medzi katolíkmi a protestantmi v rokoch 1529 a 1531. Násilie medzi katolíckymi a protestantskymi kantónmi pretrvávalo i na?alej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku 1656 a 1712. V roku 1506 pápe? Július II. za?al na svoju ochranu pou?íva? ?vaj?iarsku gardu, ktorá ochraňuje ka?dého pápe?a a? do sú?asnosti. Federácia so svojou poves?ou nepremo?ite?nosti, získanou po?as mno?stva ví?aznych vojen, utrpela prvú porá?ku vo vojne proti Francúzsku v bitke pri Marignane v roku 1515, ?ím sa zastavila jej expanzia. Od tohto roku sa ?vaj?iarsko za?alo správa? ako neutrálny ?tát.

Vestfálsky mier v roku 1648 medzinárodne uznal suverenitu ?vaj?iarska. Po?as napoleonskych vojen sa ?vaj?iarsko ocitlo pod patronáciou Francúzska. V roku 1798 obsadilo krajinu Francúzsko a vytvorilo Helvétsku republiku, v roku 1803 vnútil Napoleon ?vaj?iarsku novú ústavu, ktorá obnovila ?vaj?iarsku nezávislos?. Viedensky kongres, ktory sa konal po porá?ke Napoleona, v roku 1815 úplne obnovil nezávislos? ?vaj?iarska a garantoval jeho neutralitu (tzv. ve?ná neutralita). V tomto roku sa ?vaj?iarsko naposledy roz?írilo a to získaním kantónov Valais, Neuchatel a ?eneva.

V roku 1847 op?? vypukla vojna medzi katolíckymi a protestantskymi kantónmi (Sonderbundská vojna), ktorú vyvolala dohoda siedmich katolíckych konzervatívnych kantónov v Sonderbunde. Vojna trvala menej ako mesiac a zahynulo po?as nej menej ne? 100 ?udí. Ak neprihliadame na nieko?ko neskor?ích vzbúr, i?lo o posledny vojensky konflikt na území ?vaj?iarska.

V roku 1848 bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedaj?í spolok suverénnych kantónov na unitárny spolkovy (federálny) ?tát. V roku 1874 bola ústava revidovaná. V ústave bola definovaná federálna zodpovednos? napríklad za obranu (do roku 1848 mal ka?dy kantón vlastnú armádu), obchod ?i právne zále?itosti. ústava krajiny bola roku 1891 op?? revidovaná, novelou sa obmedzili niektoré nezvy?ajné prvky priamej demokracie, ktoré sú v porovnaní s ostatnymi krajinami sveta jedine?né i v sú?asnosti.

Moderná doba

V obidvoch svetovych vojnách bolo ?vaj?iarsko neutrálne. Po prvej svetovej vojne sa ?eneva stala sídlom Spolo?nosti národov. Po druhej svetovej vojne v?ak ?vaj?iarsko do OSN nevstúpilo. Miestne územie sa stalo sídlom mnohych medzinárodnych in?titúcií, v roku 1864 napríklad ?erveného krí?a, Medzinárodného olympijského vyboru alebo ?enevskej konferencie. ?vaj?iarsko bolo ?lenom Spolo?nosti národov od roku 1920, v roku 1963 sa stalo ?lenom Rady Európy a v roku 2002 ob?ania ?vaj?iarska v referende 55% v???inou hlasov súhlasili so vstupom krajiny do OSN. Krajina sa ako jedna z poslednych stala ?lenom OSN 10. septembra 2002.

?vaj?iarsko ostalo neutrálne aj po?as druhej svetovej vojny, a to aj napriek hrozbe ohlasovanej a o?akávanej nemeckej intervencie. Mohutná mobilizácia ?vaj?iarskej armády pod vedením generála Henriho Guisana je ?asto uvádzaná ako rozhodujúci faktor, ktory zabránil nemeckej intervencii. Sú?asní historici zistili, ?e ?al?ím faktorom mohol by? aj nepreru?eny obchod ?vaj?iarskych bánk s nacistickym Nemeckom. V priebehu vojny vyrazne vzrástla hospodárska konjunktúra (vyroba a vyvoz zbraní do Nemecka, prílev zlata a inych aktív do bánk a i.).

Rada ?tátov spolkového parlamentu

Volebné právo aj pre ?eny bolo prvykrát prijaté 1. februára 1959 v kantóne Vaud, 27. septembra v Neuchateli a 6. marca 1960 v ?eneve. V roku 1971 ?vaj?iari v referende schválili volebné právo pre ?eny aj na federálnej úrovni. V roku 1990 prijal volebné právo pre ?eny aj posledny kantón – Gemegix-Innerrhoden, ktory bol k tomu prinúteny ?vaj?iarskym najvy??ím súdom 27. novembra, ke? volebné právo pre ?eny schválil rok predtym kantón Appenzell – Ausserrhoden (30. apríla 1989). V roku 1979 sa krajina roz?írila o ?al?í kantón – Jura, ke? rok predtym ?vaj?iari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. 18. decembra 1998 schválil ?vaj?iarsky parlament novú ústavu, ktorú ob?ania prijali v referende 18. apríla 1999. ústava vstúpila do platnosti 1. januára 2000.

?vaj?iarsko nie je ?lenom Európskej únie, hoci sa o ?lenstvo v Eú uchádzalo v máji 1992, no ob?ania krajiny v referende vstup do Eú odmietli. Napriek tomu sa ?vaj?iarske právo prisp?sobuje európskemu, ke??e krajina podpísala s Eú mno?stvo bilaterálnych zmlúv. ?vaj?iarsko je spolu so susednym Lichten?tajnskom ?lenom EFTA. Obe krajiny sú enklávou v priestore Eú. 5. júna 2005 ?vaj?iari 55% v???inou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k Schengenskej zmluve.

?vaj?iarske kantóny

Jazykové oblasti ?vaj?iarska

Poh?ad na Sent v zime, kantón Graubünden

Politika

?vaj?iarsko je parlamentná spolková republika na ?ele s prezidentom. Pre ?vaj?iarsko je charakteristicky politicky systém, aky nenájdeme nikde inde na svete.

Dvojkomorovy ?vaj?iarsky parlament, Federálne zhroma?denie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavnym nosite?om moci. Obe komory, Rada ?tátov a Národná rada, majú vo v?etkych oh?adoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-?lenná Národná rada je volená s?asti pomernym systémom a s?asti v???inovym na ?tyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ?eny, na kantonálnej a? od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebny súhlas oboch kom?r parlamentu. Parlament v?ak nehlasuje o d?vere k vláde.

?lenovia 46 ?lennej Rady ?tátov (po dvoch z ka?dého kantónu a po jednom z byvalych polovi?nych kantónov) sú volení priamo v ka?dom kantóne v???inovym systémom, kym poslanci dvesto-?lennej Národnej Rady sú volení priamo pod?a systému pomerného zastúpenia. ?lenovia oboch kom?r sú volení na 4 roky. Cez referendá m??u ob?ania pripomienkova? ka?dy zákon schváleny Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predklada? dodatky k federálnej ústave, ?o robí zo ?vaj?iarska priamu demokraciu.

Pod?a ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodova? o v?etkom, ?o nie je priamo podriadené federácii. Majú zna?né prvky suverenity.

Vykonná moc le?í v rukách sedem?lennej Spolkovej rady. Na jej ?ele stojí de iure prezident, voleny ka?doro?ne Federálnym zhroma?dením spomedzi ?lenov Spolkovej rady.

V období rokov 1959 – 2003, si ?tyri ?vaj?iarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: dvaja kres?anskí demokrati (CVP/PDC), dvaja sociálni demokrati (SPS/PSS), dvaja liberáli (FDP/PRD), a jeden ?udovec (SVP/UDC). Napriek tomu, ?e toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodr?iavajú. Od roku 2003, kedy ?vaj?iarska ?udová strana (SVP/UDC) vyhrala vo?by, má v Spolkovej rade dva posty, kym kres?anskí demokrati len jeden.

Najvy??ou súdnou in?tanciou je Spolkovy súd v Lausanne, ktory je oprávneny k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Ka?dy kantón má toti? vlastnú ústavu, právne predpisy a ?truktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou ?iasto?ne lí?ia.

Administratívne ?lenenie

?vaj?iarska konfederácia je administratívne zlo?ená z 26 kantónov:

Aargau Appenzell Innerrhoden * Appenzell Ausserrhoden * Bazilej-mesto * Bazilej-vidiek * Bern (Berne) Fribourg ?eneva Glarus Graubünden (Grigioni, Grischun) Jura Luzern Neuchatel

Nidwalden * Obwalden * Schaffhausen Schwyz Solothurn St. Gallen Thurgau Ticino Uri Valais Vaud Zug Zürich

[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatnych v hornej snemovni ?vaj?iarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.

Vo ?vaj?iarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v ?lánku 1 ako kantóny menovanych 23 kantónov, pri?om tri ozna?ené sa ?alej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom a 18. apríla 1999 ob?anmi v referende, je v ?lánku 1 menovanych u? v?etkych 26 kantónov. Napriek tomu majú tzv. polkantóny v Rade ?tátov (horná komora parlamentu) len po jednom zástupcovi, kym ostatné kantóny po dvoch. Inak v?ak majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny.

Populácia kantónov je medzi 15 000 obyvate?mi v kantóne Appenzell Innerrhoden a 1 253 500 v Kantóne Zürich, rozloha kantónov od 37 km² v Kantóne Bazilej-mesto a 7 105 km² (Graubünden). Kantóny sú zlo?ené z 2 889 obcí.

Vo ?vaj?iarsku sa nachádza enkláva Campione d’Italia, ktorá je sú?as?ou Talianska (z ktorej sa v?ak dá dosta? lo?ou po Luganskom jazere, odde?ujúcom ?vaj?iarske územie od zvy?ku krajiny, do Talianska) a enkláva Büsingen (Bádensko-Württembersko), ktorá je sú?as?ou Nemecka.

V???ie kantóny sa delia na okresy. V niektorych oblastiach sú obce nezávislé od kantonálnych úradov. Do p?sobnosti kantónov patria napríklad vykon spravodlivosti, ?kolstvo a zdravotníctvo.

Kantóny pod?a pristúpenia k únii

• 1291 –  Uri, Schwyz, Unterwalden (polkantóny Unterwalden ob dem Wald a Nidwalden nid dem Wald)
• 1332 –  Luzern
• 1351 –  Zurich
• 1352 –  Glarus, Zug
• 1353 –  Bern
• 1481 –  Fribourg, Solothurn
• 1501 –  Basel-mesto a Basel-vidiek, Schaffhausen
• 1513 –  polkantóny Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden
• 1803 –  St. Gallen, Graubünden, Aargau, Thurgau, Ticino, Vaud
• 1815 –  Valais, Neuchatel, ?eneva
• 1979 –  Jura

Geografia

Topografická mapa ?vaj?iarska

Pieso?natá plá? na pobre?í Bodamského jazera

?tít Matterhorn (4 478 m) sa vypína v Západnych Alpách na hranici ?vaj?iarska a Talianska

?vaj?iarsko so svojou územnou rozlohou 41 000 km² patrí medzi men?ie európske ?táty. Povrch má najhornatej?í zo v?etkych ?tátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: ?vaj?iarska Jura, ?vaj?iarska plo?ina a ?vaj?iarske Alpy. Na území ?tátu sa nenachádzajú ?iadne ní?iny.

?vaj?iarska Jura je úzke, 250 km dlhé vápencové pohorie s vy?kou a? 1 700 m n. m. Jura sa od álp odde?uje ju?ne od ?enevského jazera a tiahne sa oblúkom pozd?? hranice s Francúzskom. Pokryva zhruba 10 % územia krajiny.

Pohorie ?vaj?iarske Alpy tvoria viac ne? tri p?tiny (57 %) územia krajiny, patria preva?ne k Západnym Alpám. Tiahnu sa preva?ne v od juhozápadu k severovychodu. Rozde?ujú sa na severné a ju?né pásmo. Severnú ?as? ?vaj?iarskych álp tvoria Bernské Alpy na západe a Glarnské Alpy. Ju?nú ?as? tvoria Penninské Alpy, Ticinské Alpy a Bündnerské Alpy. Centrom ?vaj?iarskych álp je masív sv. Gottharda. Najvy??ím ?títom ?vaj?iarskych álp je Dufourspitze (Dufourov ?tít 4 634 m n. m.). Pramenia tu viaceré európske rieky: Aare, Ryn, Rh?na ?i Inn.

?vaj?iarska plo?ina pokryva asi 37 % územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi ?enevskym a Bodamskym jazerom. V jej centre le?í mesto Bern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli p?sobením ?adovca. Táto pahorkatina je hospodárskym centrom krajiny.

Podnebie a vodstvo

V podnebí sa prejavuje v???í vplyv Atlantického oceánu. Alpy predstavujú vyrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickym a teplym podnebím stredomorskym. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5 °C. Na celom území je dostatok zrá?ok (2 400 mm ro?ne), ktoré sú vo ve?horskych vy?kach aj v lete snehové. Nad sne?nou ?iarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokryvky. Najteplej?ie oblasti sú na juhu a juhozápade.

Vodné toky patria k alpskému typu. Najdlh?ia rieka je Ryn, ktoré je d?le?itá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najv???í prítok z územia ?vaj?iarska je rieka Aare (295 km dlhá). Pramení tu aj ve?ká rieka Rh?na. Pre re?im vodnych tokov majú ve?ky vyznam horské ?adovce. Ve?ky spád riek vyu?ívajú po?etné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny v?etkej elektrickej energie.

Prírodnymi klenotmi ?vaj?iarska sú jazerá (je ich vy?e 2000), vyp?ňajú ?adovcové doliny. Najv???ie je ?enevské (347 km²), ?alej Neuchatelské (216 km²), Bodamské (171 km²) a Vierwaldstattské (114 km²). Z ?al?ích jazier sú známe Züri?ské (89 km²) a najvy??ie polo?ené ?vaj?iarske jazero Thunské (48 km²). ?vaj?iarsku patrí aj ?as? pohrani?nych jazier s Talianskom (napr. Luganské).

Fauna a flóra

?vaj?iarsku flóru mo?no zatriedi? do troch pásiem, pod?a nadmorskej vy?ky v ktorej sa vyskytuje.

1. Do nadmorskej vy?ky 600 m n. m. (na juhu a? 800 m n. m.) prevládajú zmie?ané lesy. V tomto pásme sa darí aj vínnej réve a v najju?nej?om kantóne Ticino aj subtropickym rastlinám: figovníky, palmy, mand?ovníky a iné.
2. Do vy?ky 1 200 m n. m. rastú listnaté lesy (buky, duby, javory) a od tejto vy?ky ihli?naté lesy (jedle, smreky, smrekovce, borovice, limby). V lesoch hojne rastú r?zne druhy húb.
3. Vo vy?ke 1 600 – 2 300 m n. m. vzácne rastie kosodrevina a nad tymto pásmom u? len trávy, mach, li?ajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvlá?tnos?ou ?vaj?iarska je aj minimálny vyskyt buriny.

Vo ?vaj?iarsku ?ijú kamzíky, svi?te, zajace, vysoká a srn?ia zver, diviaky, orly, supy a sokoly. Na juhu ?vaj?iarska ?ijú aj hady, ja?terice, rysy a dokonca aj kozoro?ce. V horskych potokoch a jazerách ?ijú mnohé druhy ryb, najpo?etnej?ie sú pstruhy. V ni??ích polohách v lesnom pásme ?ije rys ostrovid a divá ma?ka. Lesy pokryvajú len asi ?tvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmen?ova? ich rozloha.

Ochrana prírody a ?ivotného prostredia je v popredí záujmu ?tátu, ale aj starostlivosti v?etkych obyvate?ov. Najstar?í (a sú?asne druhy najstar?í v Európe) je jediny ?vaj?iarsky národny park (169 km²) zalo?eny v roku 1914, le?iaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území ?tátu sa nachádza mno?stvo prírodnych rezervácií (napr. K?rpf, Derborence a i.).

Ekonomika

Zürich má krásnu polohu na brehoch rovnomenného jazera

?vaj?iarsky frank (bankovky)

?vaj?iarsko patrí k najvyspelej?ím a najbohat?ím ?tátom sveta s vysokou ?ivotnou úrovňou obyvate?stva. Má prosperujúcu, stabilnú a modernú trhovú ekonomiku s HDP, ktoré je vy??ie ako HDP ve?kych západoeurópskych krajín. Je bankovym a finan?nym centrom sveta. ?vaj?iarsko oplyva kvalifikovanymi pracovnymi silami, ktoré sa ?pecializujú na vyrobu materiálovo náro?nych vyrobkov.

Na ?truktúre HDP sa podie?a po?nohospodárstvo (0,7 %), priemysel (25,6 %) a slu?by (73,7 %). Najviac ekonomicky aktívnych obyvate?ov je zamestnanych v slu?bách (76,9 %), potom v priemysle (19,8 %) a najmenej v po?nohospodárstve (3,3 %). Pracovná sila tvorí 5,159 milióna miestnej populácie. Nezamestnanos? dosahuje 4,2 % (k roku 2022). Intenzívna po?nohospodárska produkcia, prosperujúca priemyselná malovyroba a turistika priná?ajú krajine ve?ké príjmy. Variabilná ekonomika prispela k tomu, ?e ?vaj?iarsko je mimoriadne rozvinutou krajinou.

Po dlhé obdobie dvadsiateho storo?ia bolo ?vaj?iarsko najbohat?ím ?tátom Európy s nie zanedbate?nym náskokom. Ale od za?iatku dev??desiatych rokov sa jeho rast spoma?oval tak, ?e v roku 2005 kleslo na ?tvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, ?o sa tyka HDP na ob?ana v PKS, za írsko, Dánsko a Nórsko. ?vaj?iarsko je ?lenom EFTA. Zákonom uznávanou menou je ?vaj?iarsky frank.

Po?nohospodárstvo

V po?nohospodárstve prevláda ?ivo?í?na vyroba, najm? chov hov?dzieho dobytka na mlieko. Je roz?íreny na horskych lúkach a pasienkoch. V teplej?ích mesiacoch sa hov?dzí dobytok, ovce a kozy pasú na bohatych pastvinách horskych oblastí a v zime schádzajú do dolín. V hornatom teréne v?bec nie je jednoduché obrábanie p?dy, ale úrodné doliny a vo ve?kom vyu?ívajú. Najúrodnej?ie p?dy pre rastlinnú vyrobu sú na ?vaj?iarskej plo?ine. Najviac sa pestujú obilniny (p?enica, ja?meň), zemiaky a cukrová repa. Zvlá?tnos?ou je, ?e taky hornaty ?tát, akym je ?vaj?iarsko, vyniká v pestovaní ovocia. Na teplej?ích a na juh odvrátenych horskych svahov sa pestuje aj vini?. Krajina je preto známa produkciou vína z oblasti ?enevského jazera.

Priemysel

Polovica svetovej produkcie hodinek pochádza zo ?vaj?iarska, na obrázku hodinky Omega Speedmaster

?vaj?iarsko nemá takmer ?iadne nerastné suroviny. V?etky potrebné suroviny, vrátane fosílnych palív, farebnych kovov a dreva, sa dová?ajú. Priemysel sa preto zameriava na vyrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vy?adujú vysoko odbornú prácu. Je to najm? presné strojárstvo (vyroba hodiniek zna?ky Rolex, ?perkov, meracích a optickych prístrojov, písacích a po?íta?ovych strojov, elektronika). Ka?dy rok sa vyvá?a a? 50 miliónov kusov hodiniek. D?le?ité postavenie má aj vyroba liekov. Potravinárstvo spracúva mlieko na kvalitné syry (presláveny ementál) a vyrába svetoznáme ?okolády (najv???ie podniky Nestlé a Jacobs-Suchard). V?etky tieto vyrobky ?vaj?iarsko aj vyvá?a.

Doprava, slu?by a cestovny ruch

?elezni?ná tra? Dampfbahn Furka-Bergstrecke

Vo ?vaj?iarsku je ve?mi rozvinutá cestná aj ?elezni?ná dopravná sie?. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen dia?nice, ale aj regionálne cesty ni??ích kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je sná? do ka?dej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po ?astych mostoch, ale najm? cez mnohé tunely, ktorych je sná? najviac v celej Európe. ?elezni?ná doprava je známa pohodlnos?ou, rychlos?ou a najm? presnos?ou. Nezabudnute?nym zá?itkom je cesta známymi Alpskymi expresmi. Po mnohych roz?ahlych jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.

Finan?né slu?by sú ?ivotne d?le?ité pre ?vaj?iarske hospodárstvo. Bankárov sem lákajú liberálne bankové zákony a politická stabilita. ?vaj?iarske banky a pois?ovne patria k najvyznamnej?ím na svete, preto?e cez ne prechádza mnoho obchodnych operácií. ?tát profituje z bankového tajomstva, ktoré bolo uzákonené v roku 1934. Kritici tvrdia, ?e pomáha kry? aj ?edú ekonomiku v mnohych krajinách sveta. Okrem toho ve?a domácich aj zahrani?nych firiem umiestnilo v krajine helvétskeho krí?a svoje vyskumné a vyvojové centrá. K známym vedcom ?ijúcim vo ?vaj?iarsku patril Albert Einstein, ktory sa do krajiny pris?ahoval roku 1895.

Moderná doprava a vysoká úroveň slu?ieb vytvárajú ve?mi dobré podmienky pre cestovny ruch. Vo ?vaj?iarsku sa zrodila svojho ?asu moderná vysokohorská turistika. Popredná strediská ako St. Moritz, Zermatt a Davos sa stali symbolom luxusnej dovolenky pre bohatú klientelu z celého sveta. Náv?tevníci obdivujú v celej krajine nádhernú prírodu, ?isté a upravené prostredie, rozvinuté ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z náv?tev miliónov turistov má ?tát ka?doro?ne ve?ky zisk. Okrem tradi?nych zameraní (letné a zimné ?porty, rekreácia, horolezectvo, kúpe?níctvo) sa rozvinul tie? obchodno-kongresovy turizmus pre ?udí so ?peciálnymi po?iadavkami.

Obyvate?stvo

?vaj?iarski hudobníci hrajúci na alpsky roh

Vo ?vaj?iarsku dnes ?ije pribli?ne 9 miliónov obyvate?ov. Priemerná hustota za?udnenia dosahuje 206 obyvate?ov/km². Obyvate?stvo a sídla sú sústredené na ?vaj?iarskej plo?ine, najvyznamnej?ej hospodárskej oblasti ?tátu. Hustej?ie za?udnená je aj oblas? ?enevy. Populácia je národnostne r?znorodá. V???inu obyvate?ov tvoria tzv. nemeckí ?vaj?iari (resp. Nemci, 62 %), ?alej francúzski ?vaj?iari (resp. Francúzi, 23 %) a talianski ?vaj?iari (resp. Taliani 8 %).

P?vodní obyvatelia Retorománci (Rumantsch, 0,5 %) sú potomkovia dávnych obyvate?ov vychodného ?vaj?iarska  – Rétov a v sú?asnosti predstavujú len národnostnú men?inu. Cudzinci tvoria pribli?ne 10 % z obyvate?stva krajiny. Sú preva?ne z európskych krajín (pris?ahovalci z byvalej Juhoslávie 5 %, Turci 0,6 %, Albánci 1,3 %, ?panieli 1,1 % a iní).

K prednostiam ?vaj?iarov patrí usilovnos?, precízna práca a ob?ianska disciplína. Byvajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vz?ahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve ?ijú alebo odkia? pochádzajú. ?vaj?iarom sú vlastné také vlastnosti, akymi sú napr. trpezlivos?, vytrvalos?, spontánnos? a ?estnos?, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tie? ?al?ie vlastnosti, ako zdravé sebavedomie, nezávislos? a spoliehanie na seba samého sú pestované odmali?ka a podria?uje sa im chod rodiny i ?koly.  

Jazyk

Jazyky ?vaj?iarska
Mapa roz?írenia jazykov vo ?vaj?iarsku
úradny jazyk(y)	francúz?tina, nem?ina, talian?ina, rétoromán?ina
Hlavny jazyk imigrantov	albán?ina, chorvát?ina, angli?tina, portugal?ina, srb?ina, ?paniel?ina, ture?tina, ukrajin?ina
Hlavny cudzí jazyk(y)	angli?tina
Jazyk(y) nepo?ujúcich	nemecky jazyk nepo?ujúcich, francúzsky jazyk nepo?ujúcich, taliansky jazyk nepo?ujúcich
Vzh?ad be?nej klávesnice	QWERTZ

?va?iarsko má tri oficiálne úradné jazyky: nem?ina, francúz?tina a talian?ina (?lánok 70 ústavy), ale ?tyri národné jazyky t. j. okrem tychto troch e?te rétoromán?inu (?lánok 4 ústavy). Nemecky rozpráva 62 % obyvate?ov preva?ne v centrálnej, vychodnej a severnej ?asti krajiny. Francúzsky hovorí 23 % obyvate?ov ?ijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchatel, a ?eneva) a taliansky hovorí 8 % obyvate?ov ?ijúcich preva?ne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí 0,5 % populácie, preva?ne v kantóne Graubünden na juhovychode. Napriek jazykovym rozdielom sa v???ina obyvate?ov krajiny pova?uje za ?vaj?iarov.

Na oficiálnej úrovni sú pou?ívané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpe?ené simultánne prekladanie medzi tymito jazykmi. Hovorová nem?ina, tzv. ?vaj?iarska nem?ina, je odli?ná od spisovnej nem?iny (sú to vlastne mnohé a odli?né ?vaj?iarske dialekty), oficiálne je ale pou?ívaná spisovná nem?ina. ?vaj?iarska francúz?tina ?i talian?ina sú ?aleko menej odli?né od svojich, ?domovskych“ jazykov. V ?kolách je vyu?ba aspoň jedného ?al?ieho z oficiálnych jazykov povinná, v???ina ?vaj?iarov je teda bilingválna.

Nábo?enstvo

Sloboda vierovyznania je garantovaná ?vaj?iarskou ústavou (?lánok 15 ústavy). Referendom v roku 1973 boli z ústavy vypustené ?lánky brániace jezuitskému rádu usadi? sa v krajine, ktoré boli sú?as?ou ústavy od roku 1848. V krajine neexistuje oficiálna ?tátna cirkev, v???ina kantónov (okrem ?enevy a Neuchatelu) v?ak finan?ne podporuje bu? Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo ?vaj?iarsku reformovanú cirkev.

?vaj?iarsko bolo v 16. storo?í vyznamnym centrom zwinglo-kalvínskej (t. j. ?vaj?iarskej) reformácie. P?sobili tu Ulrich Zwingli v Zürichu, Ján Kalvín v ?eneve a taktie? aj reformátori Theodor Beza, Heinrich Bullinger, Viliam Farel a iní.

Zastúpenie príslu?níkov jednotlivych vierovyznaní: rímski katolíci 41,82 %, ?vaj?iarska reformovaná cirkev 33,04 %, iní protestanti 1,94 %, Svedkovia Jehovovi 0,49 %, moslimovia 4,26 %, pravoslávni 1,80 %, hinduisti 0,38 %, ?idia 0,25 %, budhisti 0,25 %, starokatolíci 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní.

Sídla

Hlavné mesto ?vaj?iarska je Bern (133 tisíc obyvate?ov v roku 2017). Najv???ie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je v?ak Zürich (pribli?ne 400 tis. obyv.), sídlo mnohych bánk, podnikov a medzinárodného obchodu. Pri ?enevskom jazere le?í ?eneva (pribli?ne 200 tis. obyv.), obchodné stredisko a sídlo medzinárodnych in?titúcií. D?le?itú dopravnú polohu má prístav Bazilej (168 tis. obyv.).

Poradie	Mesto	Po?et obyvate?ov				Kantón
		1990	2000	2004	2015
1.	Zürich	365 043	363 272	345 236	396 027	Zürich
2.	?eneva	171 042	177 964	178 487	194 565	?eneva
3.	Bazilej	178 428	166 558	164 964	168 620	Bazilej-mesto
4.	Bern	136 338	128 634	122 304	140 634	Bern
5.	Lausanne	128 112	124 914	117 389	135 629	Waadt
6.	Winterthur	86 959	90 483	92 818	106 778	Zürich
7.	Luzern	61 034	59 496	57 501	81 284	Luzern
8.	Sankt Gallen	75 237	72 626	70 533	75 310	Sankt Gallen
9.	Lugano	39 708	43 537	48 865	63 668	Tessin
10.	Biel/Bienne	51 893	48 655	48 642	53 667	Bern

Kultúra

Staré drevené domy pri obci Zinal

?vaj?iarska kultúra vznikala na rozhraní okolitych kultúrnych oblastí, ktorymi bola ovplyvnená. ?asom sa v?ak vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ?a?ké hovori? o ?vaj?iarskej kultúre ako o homogénnej, ke??e sa sama delí pod?a jazykovych oblastí. Pre krajinu je typické najm? vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho ?vaj?iarskych umelcov je pokladanych v tychto krajinách za ich vlastnych.

Horské údolie Sertig v kantóne Graubünden

Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spo?iatku na svedomí cirkev, nesk?r me??ania a patriciát, ke??e krajina nebola na rozdiel od zvy?ku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo najm? stavite?stvo (románske katedrály v Berne, Sione, Chure, ?eneve, gotická katedrála v Lausanne, renesan?né kostoly v Ticine ?i radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokové klá?tory v Einsiede a St. Gallene). Cudzí stavitelia, pri?ahovaní v???ou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern ?i St. Gallen. ?vaj?iarsko prispelo podstatnym dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier, Mix Bill), maliarstva (Felix Vallotton, Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti, Jean Tinguely).

Hudba

Uká?ka ?udovych tancov v Lausanne

?vaj?iarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa v?ak podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ?udovymi tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobnym nástrojom zvlá?tnym pre ?vaj?iarsko je dychovy nástroj alphorn, v minulosti pou?ívany pastiermi. S hudbou sa tradi?ne spája zvlá?tny druh spevu jódlovanie. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako DJ Bobo, skupina Yello, skupina Celtic Frost, ktorá polo?ila základy metálu a tie? progresívni thrasheri Coroner.

Literatúra

?o sa tyka literatúry, je rozdelené pod?a jazykovych oblastí na ?tyri ?asti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15. – 16. storo?ia. K najznámej?ím dielam ?vaj?iarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo ?vaj?iarska v?ak pochádzali aj iní autori: Jean-Jacques Rousseau bol zo ?enevy, kritik a historik Jacob Burckhardt, ?i ?al?í spisovatelia ako Gottfried Keller, Conrad Ferdinand Meyer, Jeremias Gotthelf a Charles Ferdinand Ramuz. Hermann Hesse a Carl Spitteler získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storo?í to boli najm? Friedrich Dürrenmatt a Max Frisch.

V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktie? pod?a jazykovych oblastí), ale i nieko?ko celo?tátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. ?vaj?iarska verejná vysielacia spolo?nos? SRG SSR idée suisse vysiela televízny program v jazykovych mutáciách pre ka?dú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).

Sviatky a prázdniny

Oficiálnymi sviatkami ?vaj?iarska sú:

• Novy rok (1. január)
• Ve?kono?né sviatky (od piatku do pondelka)
• Nanebovstúpenie Pána
• Sv?todu?ná nede?a a pondelok
• Národny deň (1. august)
• Federálny deň modliacich sa (dni v?akyvzdanie v Septembri)
• Vianoce (25. a 26. december)

• vo v???ine kantónov je tie? sviatkom Sviatok práce (1. máj) a niektoré dni medzi Vianocami a Novym rokom.

Deň nanebovstúpenia Pána je tie? nazyvany Banntag (hrani?ny deň), kedy ?udia pod?a tradície si skontrolujú svoje hrani?né kamene a ?ehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále ?ivá a v mnohych obciach sú ?udia sprevádzaní hudobníkmi. Vianoce sú najpopulárnej?ím sviatkom v krajine. Na ?tedry ve?er mávajú ?udia bohatú ve?eru a dávajú si dar?eky, 26. decembra sa navzájom nav?tevujú. Na Silvestra budia posledného ?lena rodiny, ktory e?te nevstal z postele pokrikom Silvester!. Príchod nového roka oslavujú podobne ako v???ina kres?anského sveta.

Literatúra

• MEYER, Werner H.  – KREIS, Georg: Dějiny ?vycarska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 291 s. ISBN 978-80-7422-304-4

Pozri aj

• Zoznam ?vaj?iarskych prezidentov
• Zoznam najv???ích jazier vo ?vaj?iarsku
• Zoznam miest vo ?vaj?iarsku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ?vaj?iarsko

Externé odkazy

• orgány ?vaj?iarskej konfederácie
• ?vaj?iarsko (de)
• Portál Slovákov vo ?vaj?iarsku (sk)
• naviga?ná mapa ?vaj?iarska so satelitnym záberom (de, fr, en, it)
• Informácie o európskych krajinách > ?vaj?iarsko - stru?ne (sk, en)
• Informácie o európskych krajinách > ?vaj?iarsko - podrobne (sk, de, en, fr) Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine
• Jozef Bielik: Hríbov smrte?ny omyl alebo Zvo? si svojho zlodeja
• Informa?ny portál pre Slovákov ?ijúcich vo ?vaj?iarsku (sk)
• Zdru?enie Slovákov vo ?vaj?iarsku (sk) Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine